KN ne'ebé realiza iha Dili durante loron rua hahu Kinta ate sexta (06-07/06) ne'e, nu'udar KN datoluk ne'ebé governu TL realiza. KN dahuluk realiza iha 2014.
"Ita hatene Timor Leste ratifika konvensaun alterasaun klimátika iha 200. Konvensaun alterasaun klimátika mosu iha 1992 iha Konferénsia Rio de Janeiro, purtantu konvensaun tolu mak sai husi konferénsia Rio de Janeiro mak konvensaun alterasaun klimátika, biodiversidade no diversifikasaun. Timor Leste ratifika hotu konvensaun sira ne'e hotu", dehan sekretáriu estadu ambiente (SEA) Demetrio do Amaral de Carvalho iha abertura KN daroluk iha salaun auditóriu Ministériu Finansas Aitarak Laran.
Nia esplika, KN datoluk ne'e realiza hodi redefini asaun prioridade ne'ebé mak Timor Leste bele halo hanesan estadu hodi halo mekanizmu internasional sira ne'ebé iha husi fundu klimátika verde, fundu ba adapta ba klimátika ne'ebé UN Triple define ba haboot Timor Leste nia intervensaun sira.
Iha fatin hanesan Sekretariu Estadu Protesaun Sivil (SEPS) Alexandrinho Xavier Araujo dehan klimátika ne'e natureza liga ba ema nune'e ohin loron mundu preokupa ba situasaun ne'e.
"SEPS iha polítika governasaun dawalu nian ita iha preparasaun rezilensia ba ita-nia povu sira. Dahuluk mak SEPS prepara ona meius balun oinsa mak rezilensia ba ita-nia povu no mós ba ita-nia rai. Alende ne'e rezilensia seluk mak halo polítika prevensaun mak oinsa serbisu hamutuk ho ministériu relevante hanesan SEA no MAP par kuda ai oan iha fatin balun atu nune'e bele prevene rai monu", dehan SEPS Alexandrinho.
Nia dehan, polítika liga ba mudansa klimátika ne'e laos responsabilidade governu nian de'it, maibé ema hotu nian.
"Tanba bainhira ita hotu mak la prepara ita-nia an, ita rasik estraga, ne'e bele afeta mós ba mudansa klimátika."
Entretantu koordenadór Organizasaun Nasaun Unidus iha Timor Leste Roy Trivedy kongratula governu Timor Leste ne'ebé realiza ona KN klimátika ba datolu kona-ba alterasaun klimátika hodi prepara ba futuru.
"Ohin ami reprezenta nasaun unidus iha Timor Leste kongratula governu Timor Leste liu-liu sekretáriu estadu ambiente ne'ebé organiza reuniaun kona-ba asaun importante sira. Tanba ne'e, ba futuru ami ajuda governu iha área zero plástiku, seguransa alimentár, saúde, empregu no seluk tan. Entaun ami presiza apoiu mós iha área mudansa no protesaun ba ema hotu-hotu kona-ba asuntu klimátika", dehan nia.