Deputadu, Adriano do Nacimento hatete, nia parte le ona, artigu sira ne'ebé tau iha proposta lei enkuadramentu orsamental no relatóriu komisaun C, mosu preokuasaun kona-ba kestaun téknika, legal, no konstituisionál.
“Ha’u hakarak hatene, deteladu kona-ba rajaun fundamental hodi altera lei orsamentu no jestain finanseira, kestaun mak ne'e sa problema mak Ministériu identifika ona”, dehan Adrino hafoin partisipa debate jeneralidade ba Alterasaun Lei Enkudramentu Orsamentál (LEO) iha plenária PN, tersa (06/07).
Husi prosesu alterasaun ne'e, PD konkorda atu halo mudansa ba sistema orsamentu kada programa, tanba sira mós iha konfiansa orsamentu kada programa ne'e, bele garante transparansia no kontabilidade.
Maibé kestaun ne'ebé governu presiza esplika mak kona-ba ejistensia Lei Orsamentu no Jestaun Finanseiru, durante ne'e satan prosesu dezenvolvimentu, no prosesu ezekusaun orsamentu ruma ka oinsá.
Hatan ba kestaun ne'e, Ministru Finansa (MF), Rui Augusto Gomes, esplika razaun halo revizaun tanba iha limitasaun no lákuna nune'e governu deside kria propoosta-lei foun introdúz ho prinsípiu 11.
Prinsipiu hirak ne'e mak hanesan unidade no universalidade, anualidade no plurianualidade, estabilidade no sustentabilidade orsamentál, prinsípiu efikásia ekonomia no efisiénsia, transparénsia, responsabilidade, ekidade interjerasionál, programasaun despeza, espesifikasaun no la kompensasaun.
Husi perímetru orsamentál la’ós de’it iha retratu di’ak ida kompletu kona-ba despeza maibé atu redús despeza públika ba entidade sira-ne’ebé la inklui iha OJE atu nune’e entidade sira-ne’e bele moris mesak ka auto-sustentabilidade.
Tanba ne'e, iha OJE 2021 aprezenta de’it programa no iha tabele 3 iha ona pájina 18, no lei ne’e rasik iha pájina 37, karik mak aumenta tán ho sub-programa maka tabela ne’e sei sa’e ba pájina 81 no lei ne’e rasik sei aumenta ba pájina 100.(*)