“Ha’u hanoin katak iha lisaun rua ne’ebé mak foinsa'e sira bele aproveita, ida importánsia husi prezerva nasaun ninia memória, no record istoriku sira”, dehan nia hafoin partisipa serimónia funerál Max Stahl iha Semitériu Santa Krus, sesta (17/12).
Tanba ne’e iha prosesu funerál ba saudozu hanesan momentu ida importante hamentin unidade hodi fó onra.
"Momentu ida ne'e, momentu ida ba unidade nian, ita hotu unidu iha ne'e, hodi fó onra ba Max nia memoria”, deklara nia.
Ho onra ne’ebé fó ba Saudozu Max Stahl ne'e timoroan ninia hakarak atu kontinua mantein no prezerva memória erói sira.
Nune’e Governu hakarak fó hanoin ba foinsa’e sira kona-ba Max nia kontribuisaun, liuhusi nia idea no hahalok.
Saudozu Max hanesan ema halo gravasaun no prezerva memória nasaun nian tomak, liliu ba líder nomós ba povu tomak ninian.
Enkuantu saudozu mós hanesan ema ne’ebé reprezenta solidaridade Internasionál nian, ema Britániku ne’ebé mak poliglota ko’alia lian barak.
Max Stahl ema ne’ebé mak babain nia sempre doku sapiu no sempre lori kamera hanesan ninia kilat, nia husik hela konfortu vida Ingleza ninian, hodi ba sinpatiza iha nasaun oioin.
Iha tinan 1991, Max deside mai Timor hodi halo kobertura no laran monu ba povu timor, no hela metin iha ne'e.
Tanba ne'e lisaun ida ne'ebé mak foinsa'e sira bele ku'u, katak importante tebes ba sira atu konsiente no akompaña nafain buat hirak ne’ebé akontese iha mundu.
"Ho triste boot mak ha’u hamri’ik iha ne'e, no reprezenta señor Primeiru Ministru, no Governu tomak, hodi hato'o ami-nia solidariedade ba Max nia família, amigu sira no ba povu Timor-Leste tomak ba lakon ida ne'e”, afirma nia.
Ho memória Max nian, iha loron 17 fulan-dezembru, hatur duni Max nia Urna, iha Semitériu Santa Cruz, nu’udar fatin ne’ebé nia sai testamuña no halo gravasaun ba masakre ne’ebé halakon foinsa'e sira, ne’ebé makahanesan manifestante pasífiku no brani tebes.
"Laiha fatin ida ne’ebé apropriadu liu atu husik hela (Max Stahl) nia sinza, A não ser iha fatin istoriku ida ne'e”, hatete nia. (*)