Print this page

Rezolusaun ONU 1325 Loke Espasu ba Feto Tama Militár

By December 19, 2020 3695
Tenente, Leandra Gonzaga, hato'o hela aprentasaun matéria iha worshop ne'ebé hala'o iha kuartel jerenál Fatuhada, sexta (18/12). Tenente, Leandra Gonzaga, hato'o hela aprentasaun matéria iha worshop ne'ebé hala'o iha kuartel jerenál Fatuhada, sexta (18/12). Foto Tempo Timor

Tempotimor (Dili)- Iha tinan 2002 Organizasaun Nasaun Unida (ONU) halo aprovasaun ba rezolusaun númeru 1325 ne'ebé hanaran Rezolusaun Konsellu Seguransa Nasaun Unida (RKSNU) nian ne’ebé fó importánsia ba feto hodi hola parte iha vída militár.

Ministru Defeza (MD), Filomeno da Paixão de Jesus hateten, rezolusaun númeru 1325 ne’e atu reafirma kona-ba importánsia promosaun ba igualdade jéneru iha faze hotu-hotu, iha konstrusaun ba páz, seguransa, no hafahe feto hanesan faze ida prinsipál iha prosesu konstrusaun sosiedade umana.

Nia dehan, to'o iha dekada 20 nian ikus nian, kuaze ema hotu hanoin katak simu misaun forsa armadas nian, mane de'it mak bele asume, no ema laiha hanoin atu entrega poder ba feto, embora esperiénsia hatudu feto barak halo parte iha funu.

Nia fó ezemplu, durante iha funu mundiál daruak, bele observa katak númeru feto aumenta hodi partsipa iha konflitu oioin, maibé sira la hetan asesu ba iha funsoens okupadas, sira hili servisu sira hanesan enfermeira, sekretária, funsionária administrativa, analístas ho seluk tan.

“Entaun iha sosiedade umana, iha ne'ebá iha deklarasaun ida mak hateten katak, sosiedade umana ne’e la depende de'it ba mane, maibé tenke konsidera mós feto hanesan parte ida komplementár”, Ministru Defeza (MD), Filomeno da Paixão de Jesus hateten iha diskursu durante partisipa iha Worshop ho tema “Papél Feto Iha Ministériu Defeza no FALINTIL hodi kontriui ba RKSNU 1325 Feto, Pás ho Seguransa”, iha kuartél jenerál F-FDTL, Fatuhada, Sesta (18/12).

Nia dehan, husi rezolusaun ne'e haforsa liu tan involvimentu feto nian iha prosesu manutensaun pás, seguransa no iha nesesidade atu hametin papél iha seguransa nasaun unidas nian, iha operasaun manutensaun ba pás mundiál.

“Tanba ne’e ita haree katak iha rezolusaun 1325 ne'e kria baze internasionál ida ne'ebé sustenta promosaun defeza ho transversalidade ligasaun ba prevensaun ba rezolusaun konflitu armadu”, nia dehan.

Nia esplika tan, rezolusaun 1325 iha relasaun ho rezolusaun númeru 1820, 1888 ho 1889, ne'ebé sira hamosu atu reforsa no komprimenta rezolusaun 1325 ne'ebé konsideradu hanesan faze komprimísiu ida kona-ba feto nia partsipasaun iha paz ho seguransa.

Governante ne’e dehan tan, hafoin iha dekada 70, munidialmente komesa muda neneik ona konseitu hodi dehan, sé bele feto mós halo parte ho prinsípius igualidades entre mane ho feto hodi tau hanesan direitu fundamentál.

“Agora, iha timor-leste ita haree katak iha 1974 too 1975, ema barak mak halo parte iha prosesu libertasaun TL, klaru la hanesan militares maibe sira sai vitima durante invazaun, okupasaun iha ita nia rain ne'e. Ita haree tebes katak feto sira mosu iha ita nia istória, tantu sivil, ou sira ne'ebé ikus mai halo parte mós iha funu”, nia dehan.

Nia mós dehan, liuhusi rezolusaun ne'e governu liuhusi MD planeia mós sei kria espasu hodi halo diálogu ho organizasaun naun-governametal sira, atu garante korporasaun hodi husu ajuda sira nia opiniaun hodi bele halo planu asaun kada tinan.

“Laiha tan diskriminasaun ba feto, sira mós bele halo parte iha defeza hodi defende soberania nasaun ida nian”, nia deklara.

Iha fatin hanesan Tenente, Leandra Gonzaga, nu'udár oradór daruak iha worshop ne'e hateten, hafoin transformasaun Falintil ba F-FDTL iha tinan 2002, estadu TL mós fó ona oportunidade ba foinsa'e feto no mane sira hodi konkore no inkorpora iha instituisaun FFDTL, no feto sira mós hetan duni oportunidade hodi partisipa iha prosesu konstrusaun nasaun RDTL.

“Liuhusi rekrutamentu ne'ebé voluntáriu to'o tama iha kuadru permanente hodi responde ba iha polítika governu nian iha programa implementasaun igualidade jenéru ne'ebé mak iha hateten iha artigu 17 kona-ba igualidade jenéru”, Tenente, Lendra Gonzaga hateten. (*)

Rate this item
(0 votes)
Tempo Timor

Ho hakraik an Tempo Timor hato'o komprimentus ba laitor sira katak, Jornal Tempo Timor hahu mosu iha imi le'et atu fasilita informasaun ba imi. Tamba ne'e ami presiza ita boot sira nia tulun atu ekipa jornal ne'e nian bele halao servisu jornalismu ho didiak.

Jornalista Jornal Tempo Timor, bandu atu hetan envelope ka sasan ruma husi fontes informasaun sira.

www.tempotimor.com

Related items