Print this page

PN Aprova Votu Pezar Ikus ba Saudozu Ma’hunu

By September 27, 2021 1115
Saudozu José António da Costa "Ma’hunu Bulerek Karathayano". Saudozu José António da Costa "Ma’hunu Bulerek Karathayano". Foto Suplay

Tempotimor (Dili)-Parlamentu Nasionál (PN) deside aprova votu pezár ikus ba Saudozu José António da Costa "Ma’hunu Bulerek Karathayano" ne’ebé hakotu ona nia perigrinasaun iha mundu, loron-sesta (24/09) iha Ospital Nasional Guidu Valadares (HNGV).

Rezultadu votu ne'e hetan unanimidade iha Parlamentu Nasionál, ho a-favór 53, no laiha kontra ho abstensaun.

Hafoin anunsia rezultadu votu, Prezidente Parlamentu Nasionál (PN), Aniceto Longuinhos Guterres Lopes hatete, husi aprovasaun votu pezar ne'e nu’udar omenajen ida ba eis-komandante, kamarada no kompañeiru Ma’hunu Bulerek Karathayano tanba nia ema ida ne’ebé eroi ba independénsia.

“Parlamentu Nasionál aprova votu pezár ho unanimidade ba falesimentu Ma’hunu Bulerek Karathayano. Ne’e nu’udar omenajen ba komandante, kamarada no kompañeiru Ma’hunu Bulerek Karathayano. Eroi ba independénsia, nia espíritu abnegasaun, korajen, sakrifísiu sei sai ezemplu no inspirasaun ba ita no ba povu tomak hodi hatutan ba libertasaun nasionál,” dehan nia, iha plenária, PN, segunda (27/09).

Deputada Bankada CNRT, Virgínia Ana Belo, haktuir, Saudozu Ma’hunu Bulerek Karathayano hatudu ona ninia konsisténsia, firme iha luta no persisténsia hamutuk ho povu no luta-na’in sira seluk ne’ebé mak mate tiha ona. Ho Sira-nia mate mak ohin loron Timor-Leste bele hetan independénsia.

Tan ne'e, CNRT sente lakon tebes, tanba  líder inspiradór ne’e mos fó ona inspirasaun iha polítika no programa CNRT nian, no sempre tau aas interese povu no partidu nian nu’udar interese Estadu.

Aleinde Xefe Bankada FRETILIN, Francisco Miranda Branco hatete, votu pezár ne’e nu’udar omenajen ikus ba líder no komandante boot ba rezisténsia nasionál Ma’hunu Bulerek Karathayano.

Tanba nu’udar figura únida ida iha istória, polítika ida husi fundadór ASDT ne’ebé nakfilak ba FRETILIN, foti kilat nu’udar kombatente hasoru okupasaun ilegál Indonézia no ikus kaptura tiha husi inimigu.

Deputada Bankada PLP, Maria Angelica Lopes Sarmento hatete, maske Ma’hunu Bulerek Karathayano la hamutuk ho povu Timor-Leste ona ninia memória, karáter, no nia figura rezisténsia, nia determinasaun no ninia persisténsia ba luta ba libertasaun nasionál sei nafatin sai inspirasaun ba povu Timor-Leste atu kontinua nia obra no valór luta nian ne’ebé nia husik hela.

Entretantu, saudozu Ma’huno Bulerek Karathayano, moris iha loron 14 abríl 1949. Oan husi António Augusto da Costa Gomes, naturál iha Vila Real, Trás-os-Montes, Portugal, no Rosália da Costa Ximenes, natural Laleia, Manatuto.

Ma’hunu Bulerek Karathayano frekuente iha eskola primária iha Soibada no tinan 1974 termina estudu iha Laceu Dr. Francisco Machado, Dili.

Ma’hunu Bulerek Karathayano nu’udar militár obigatóriu iha tempu ezérsitu Portugés, iha kompañia Caçadores N.14, iha Lospalos, nu’udar kondutór Unimog. Ma’hunu Bulerek Karathayano kaben ho Julieta da Costa, ne’ebé horik hela João da Costa Gomes “Lere Hopon”.

Iha 1995 kaben tán ho Maria Teresinha da Silva Viegas (atuál Deputada V Lejizlatura) nune’e horik hela oan na’in-tolu mak hanesan Alferes Infantaria Shadana Bai Bukar Salimurai Viegas da Costa, Techi Labussina Bukar Lilamurai Viegas da Costa no César Augusto Viegas da Costa.

Ma’huno envolve ativamente iha kriasaun forsa partidária, nu’udar mós ko-fundadór ASDT (Associaçäo Social Democrátika Timorense), iha 20 maiu 1974, no FRETILIN (Frente Revolucionária do Timor-Leste Independente), iha 11 setembru 1974.

Iha 07 dezembru 1975, bainhira forsa Indonézia invadie Dili, Ma’Huno obrigadu retira ba foho nu’udar membru dahuluk Komité Sentrál FRETILN (CCF) ne’ebé koloka iha Lautém, Ponta Leste, asume funsaun Komandante Interino Setór, até reorganizasaun Rejiaun sira iha 1977.

Posteriormente, nu’udar Responsável Prinsipál (RP) iha COMDOP (Comando das Operaçeões) iha Ponta Leste, abranje iha parte leste Vikeké no Baukau nian. Ma’huno, Xanana Gusmão no Txai nu’udar membru sobrevivente iha jerasaun dahuluk husi CCF, Frente Armada, iha interiór Pátria nian, hafoin destruisaun Baze Apoiu.

Nune’e Xanana Gusmão asume Comando da Luta Rejiaun nian, Ma’Huno integra ba dirasaun foun iha reorganizasaun Frente Armada, iha marsu 1981. Iha loron ne’e kedas nomeadu nu’udar Komisáriu Polítiku no Sekretáriu Rejiaun Militár Haksolok, iha Fronteira.

Mai fali iha loron 20 agostu 1982, juntamente ho kuadru militár no polítiku, responsável ba reorganizasaun levantamentu armadu iha Mauchiga, Dare, Hatu Builiko, Ainaro no Rotuto, Manufahi.

Durante konversasaun entre Comando da Luta no autoridade Indonézia, ne’ebé insia iha marsu 1983, Ma’hunu Bulerek Karathayano nu’udar responsálvel ekipa asegura resesaun armamentu exterior ne'ebe Lori tinan naruk laiha komunikasaun ho exterior iha 1985, no após resesaun Rádiu Emissor-Recetor, apelidadu husi gerrilleiru “Alemão”, ne’ebé oferese husi Juan Federer mo Maria do Ceu Lopes.

Nomós iha dezembru 1988, CNRM (Conselho Nacional da Resistència Maubere) substitui ba CRRN (Conselho Revolucionário da Resistência Nacional), Ma’huno nu’udar membru CNRM, asume kargu Sekretáriu CDF (Comissão Diretiva da FRETILIN).

Bainhira Indonézia kaptura Prezidente CNRM, Komandante FAILINTIL no Chefe de Estado-Maior-General FAlLINTIL, Xanana Gusmão iha novembru 1992, Ma’huno asume Comando da Luta, inklui kargu Sekretáriu CDF nian.

Purtantu iha fulan abríl 1993, Ma’huno mos hetan kaptura iha Ainaro ne’ebé hasoru torturasaun husi torsa okupante no libertadu iha 1995. Ma’huno partisipa ativamente iha reuniaun traballu iha ámbitu Diálogu Intra-Timorense, iha Austria.

Nune'e iha tinan 2006, Ma’huno dsitinje ho Ordem Dom Boaventuta, nu’udar kondekorasaun aas-liu ne’ebé dirije ba Kombatente Fundadór Movimentu Labertasaun Nasionál ba kontribuisaun ne’ebé dedika entre 15 agostu 1975 no 31 maiu 1976.  Iha 2007 nu’udar fundadór ba partidu Congresso Nacional de Reconstrução Timorense (CNRT) no asume mós vise-prezidente partidu refere.

Saudozu Ma’hunu Bulerek Karathayano nu’udar dezmobilizadu iha 20 agostu 2011 hodi fó rekuñesimentu ba tinan 17 partisipasaun iha Frente Armada.

Iha 2018, agrasiadu Kolár Orden Timor-Leste, ne’ebé Estadu rekuñese Ma’hunu Bulerek Karathayano nia méritu ezesionál iha komandu forsa armada durante kampaña. Nune’e mós Membru Komité Sentral FRETLIN, Komisáriu Polítiku, Sekretáriu Komisaun Diretiva FRETILIN no Xefe Konsellu Komité Ezekutivu Lu ta nian.

Hahú husi 2013 to’o Ma’hunu Bulerek Karathayano hakotu iis, nu’udar fundadór Partidu CNRT no Vise-Prezidente Partidu CNRT.(*)

Rate this item
(0 votes)
Last modified on Monday, 27 September 2021 16:59
Tempo Timor

Ho hakraik an Tempo Timor hato'o komprimentus ba laitor sira katak, Jornal Tempo Timor hahu mosu iha imi le'et atu fasilita informasaun ba imi. Tamba ne'e ami presiza ita boot sira nia tulun atu ekipa jornal ne'e nian bele halao servisu jornalismu ho didiak.

Jornalista Jornal Tempo Timor, bandu atu hetan envelope ka sasan ruma husi fontes informasaun sira.

www.tempotimor.com

Related items