“Rekooperasaun ekonomia ne'e la'ós rekupera ekonomia povu nian, ne'e rekupera ekonomia partidu nian, e rekupera ema sira kompaña sira-nian ne'ebé mak hametin forsa polítika sira-nian para kontinua ukun”, dehan nia iha kna’ar fatin, Farol, sesta (13/08).
Durante ne'e, povu nia ekonómia seidauk rekuperadu, tanba iha valór orsamentu tau dehan US$25 to'o US$50 kada ema ida maibé realidade la akontese.
Tanba produtu ne'ebé mak fahe, oituan de'it, dalaruma komunidade hán semana rua de'it mós la to'o, ida ne'e mak dehan atu rekupera.
“Rekupera ida ne'ebé, ne'e bosok povu, uza terminilojia ida hodi halo povu nia konfuzaun, mais tempu ida hanesan aproveita para esplora riku soin estadu no povu nian”, esplika nia.
Tanba ne'e, sira halo politika opsolantizmu, ne'e tuir lolos tenke liberta ona, maibé tanba saida mak tenke komunga nafatin politika, ka ideolojia antigu fasista nian, nomós ideololojia kolonialista nian atu kontinua marjenaliza povu, hahú husi partidu A to'o Z ne'e hahalok hanesan de'it no laiha diferensia.
“So atu dehan katak sesta bázika ne'e la’ós sesta bázika, ne'e komplikadu báziku, polítika komplikadu, dezonestidade ba povu ida ne'e, traisaun bázika ba ita-nia libertasaun”, dehan nia.
Antes ne'e, Deputadu Bankada Opozisaun Congresso Nacionál de Reconstrução de Timor (CNRT), Arão Noe Amaral, ejize governu atu loke investigasaun ba kompaña ne'ebé deskonfia komete erru durante hala'o distribuisaun programa sesta bázika.
“Preokupasaun ida ne'e los duni tanba ha’u haree husi totál programa sira ne'ebé sira fahe, sasán ne'ebé komunidade sira simu, tuir ha’u, e tuir observasaun no peskizasaun no monitorizasaun husi asosiasaun balun ne'ebe akompaña katak, husi totál US$50 sira fahe la to'o US$20, entaun restu US30 ba ne'ebé. Tanba ne'e mak ha’u hakarak hatete katak tenke halo investigasaun”, dehan nia iha PN, kuarta (11/08).
Haree ba programa ne'ebé Governu aprova ne'e katak kada ema ida hetan sesta bázika ne'e fulan dahuluk US$25 no daruak US$25, no soma hamutuk hetan US$50 ne'ebé tuir planu fó dala ida nian. (*)