“Perfurasaun oras ne'e dadus ami sei hala'o iha Suai iha Matai mina fatin ida ne'ebé ami tau naran Krau iha Matai ida ne'e mak sei halo uluk, mina matan ne'e maizumenus kilometre 1, ami-nia estimativa mak ida ne'e sei lori loron 17 hala'o perfurasaun ida ne'e hotu sei hakat ba área Suai nian duni maibé suku Camanasa nian iha fatin ida naran Sanfu ida ne'e mak mina ne'e kle'an oituan metru 1.400 ida ne'e nia estimativa sei halo iha loron 22 nia laran”, dehsn Filomeno iha Rezidénsia Primeiru Ministru, Taur Matan Ruak, Farol, sesta (13/08)
Hafoin perfurasaun iha Matai hodi muda ba ba Suai Camanasa mai iha Sanfu material perfurasaun ne'e lori hodi muda ba fatin presiza lori loron 17.
“Karik mak lisensa ambientál iha bloku Manufahi nian hetan tempu ho biban ami sei hakat liu mai iha área Ainaru nian iha Foho Ailiko ida ne'e mak ami-nia planu bele krik atu halo perfurasaun tolu tinan ida ne'e nian”, esplika nia.
Daudaun ne’e, Empreza Timor Resources hein ekipa tékniku husi Nasaun Indonézia sei hala'o viajen tanba iha situasaun Covid-19 nune'e ekipa tékniku sira seidauk to'o iha Dili no hakat ba Suai hodi halo perfurasaun mina iha fatin refere. (*)