Print this page

SEKoop Vizita Grupu Ortikultura Barkaun Iha Maubara Lissa

SEKoop, Elizário Ferreira, konversa hela ho koordenadór Grupu Ortikultura Barkaun, Anibal dos Santos Cardoso, iha Suku Maubara Lissa, sábadu (26/06).  SEKoop, Elizário Ferreira, konversa hela ho koordenadór Grupu Ortikultura Barkaun, Anibal dos Santos Cardoso, iha Suku Maubara Lissa, sábadu (26/06).  Foto Tempo Timor

Tempotimor (Likisá)-Sekretáriu Estadu Kooperativa (SEKoop), Elizário Ferreira, hala'o vizita ba grupu Ortikultura Barkaun iha Suku Baubara Lissa, Postu Administrativu Maubara, Munisípiu Likisá, iha sábadu (26/06).

Hafoin vizita Elizário Ferreira hato’o nia sentimentu haksolok, tanba bele observa direta atividade ne'ebé membru sira hala'o ona, no sei tulun grupu ne'e iha asuntu kooperativa nia.

“Primeiru, ko’alia ba kooperativa kréditu, lalika prekupa, tanba ita SEKoop iha diresaun ida mak prepara ba ida ne'e, iha ninia programa ba formasaun, sensibilizasaun ba grupu foun sira hanesan ita-boot sira-nian, oinsá mak atu halo akontabilidade ne'ebé di'ak atu asegura sustentábilidade, to'o rejista kooperativa ne'e”, hatete Elizário iha Suku Baubara Lissa, Postu Administrativu Maubara, Munisípiu Likisá, sábadu (26/06).

Entrentantu Xefe Grupu Ortikultura Barkaun, Anibal dos Santos Cardoso, informa iha grupu laran sira kuda modo iha oin 14, mak modo mutin, modo metan, modo manu-kelen, kankum, brinjela, bayan, alfase mutin no mean, tomate.

“Ida ne'e mak sai hanesan ami-nia produsaun ne'ebe ami halo atividade hanesan lorloron iha grupu ne'e nia laran", hatete Anibal ba SEKoop Elizário Ferreira, iha fatin produsaun Suku Maubara Lissa, sábadu (26/06).

Maibé iha dezafiu ne'ebé sira hasoru mak lutu ne'ebé durante sira uza hodi asegura modo hirak ne'e, kondisaun hahú aat ba dadaun, no ladun seguru ba produsaun.

Aleinde ne'e, sira mós hasoru problema kona-ba bee atu uza hodi rega modo sira mak dala-ruma menus, tanba ne'e sira pleneia atu kanaliza bee husi bee matan ne'ebé ketak, atu labele kuran.

"Prossaun sira ne'ebé ami kuda ne'e, hanesan ami hetan merkadu hanesan W Four, merkadu lokál sira, no ami lori to'o ba Munisípiu Likisá, ida ne'e mak osan sira ne'e tama mai, atu ami bele kria tan. Entaun, osan sira ne'e hetan tiha, ami bele transfere ba fali kas atu ami bele kria filafali hanesan ohin sua exelénsia bele to'o mai iha ne’e atu vizita katak, buat ne'e realidade ka la’e, loos ka la'e”, dehan nia.

Grupu Ortikultura ne'e hanaran Barkaun, tanba istória dezde tempu uluk, sira-nia beiala sira uztiliza fatin ne'e hodi sai hanesan sentru ba produsaun nomós fatin ba armazen hodi asegura ai-han ne'ebé sira produz.

Membru sira ne'e la'ós de'it halo atividade produsaun ortikultura, maibé sira mós hari’i tan ona kooperativa kréditu ida hodi rai no empresta osan atu ajuda hamoris sira-nia atividade bele iha sustentabilidade ba futuru.

"Osan ne'e, hanesan ami hetan, entaun ami tenke fahe ba parte 4, primeiru ami tau ba kas, segundu ami tenke prepara katak, nesesidade umalaran nian, hanesan selu oan sira ba eskola, nomós hán hemu lorloron nian, ida fali mak ami prepara mós tratamentu baa saúde ruma”, dehan nia.

Durante ezisténsia grupu ne'e iha tinan 2000 to'o agora, sira iha ona kapitál hamutuk US$3,700, tanba kada fulan, membru ida hatama US$10.

Entretantu, grupu Ortikultura Barkaun, hari'i iha tinan 2000 ho membru hamutuk na’in-17, maibé to'o oras ne'e, atinje ona ba ema hamutuk na'in-20, feto 11, no mane iha na'in-9. (*)

 

Rate this item
(0 votes)
Tempo Timor

Ho hakraik an Tempo Timor hato'o komprimentus ba laitor sira katak, Jornal Tempo Timor hahu mosu iha imi le'et atu fasilita informasaun ba imi. Tamba ne'e ami presiza ita boot sira nia tulun atu ekipa jornal ne'e nian bele halao servisu jornalismu ho didiak.

Jornalista Jornal Tempo Timor, bandu atu hetan envelope ka sasan ruma husi fontes informasaun sira.

www.tempotimor.com

Related items