Print this page

Rekuperasaun Ekonómiku: SEKoop Iha Milloens U$ 24 Sosa Produtu Rai Laran, Fila ba Povu

By October 06, 2020 1383
Produtu lokal iha merkadu Produtu lokal iha merkadu Foto Suplai

Tempotimor (Díli)- Durante Timor-Leste enfrenta situasaun pandemia Covid-19, halo situasaun ekonomia iha rai laran, la funsiona no rendimentu ekonomia povu nian, tun makaas.

Ho situasaun ida ne'e, Governu liuhosi Sekretaria Estadu Kooperativas (SEKoop) no Ministériu Koordenadór ba Asuntu Ekonomia (MKAE), planeia ona, atu halo fila-fali estabilizasaun ba ekonomia rai laran, liuhosi rekuperasaun ekonómika, iha programa sesta-bázika, hodi distribui ai-han ba povu.

Sekretáriu Estadu Kooperativa (SEKoop), Elizário Ferreira informa, orsamentu ne'ebé aloka ba iha SEKoop, iha programa rekuperasaun ekonómika (RE) ho montante $.24.100 mil, hodi sosa produtu ne'ebé povu sira fa'an no sei distribui fali ba povu.

"SEKoop hetan orsamentu ida $.24.100 mill. Osan ida ne'e, nia implementasaun ne'e mak ba ida ne'ebé. Ema dehan sesta bázika, katak sosa fali produtu sira ne'ebé povu nian, konsentra fila-fali ba fatin ida, depois distribui fila-fali ba iha povu ne'e rasik", hatete Sekretáriu Estadu Kooperativa (SEKoop), Elizário Ferreira ba www.tempotimor.com, iha nia knaar fatin Akait, segunda (05/10).

Elizário akresenta, produtu ne'ebé Estadu atu halo distribuisaun ba komunidade sira, sei sosa duni produtu sira iha rai laran, pursentu 50 (50%) husi produtu importadu, sira ne'ebé fa'an iha loja sira, iha Díli laran no pursentu 50 (50%) husi produtu lokál.

Nia hatutan, produtu sira ne'e, normalmente kooperativa sira ne'ebé primáriu maka sei sosa, la'ós kooperativa sekundáriu.

Elizário Ferreira informa, TL iha kooperativa sekundáriu hamutuk haat, ida maka Federasaun Kréditu Hanai Malu, Federasaun Peskas iha Ataúro, Federasaun Kooperativa Sósiu agríkola iha Díli no Federasaun Kooperativa iha Seisal-Baucau.

Maske nune'e, federasaun tolu seluk ne'e la eziste. Nune'e mos, federasaun sira laiha kampu, sira koordena, tanbá ne'e mak kooperativa primáriu sira sosa direta.

"Servisu sira, federasaun sira bele koordena, maibé sé mak sosa, kooperativa primáriu sira mak sosa no sei servisu hamutuk ho SEKoop, inklui CLN atu buka hatene armajén iha ne'ebé mak sira konsentra ba", dehan nia.

Governante ne'e haktuir, osan sira ne'e sei transfere direta ba kooperativa sira ne'ebé, mak sosa direta povu nia produtu ne'e, durante kooperativa ka grupu produtivu sira ne'ebé, iha asesu ba povu nia produtu agríkola ho produtu sira seluk, normalmente sira mak asesu direta ba osan ne'ebé iha.

"Laiha intermediáriu ida mak halo intermédiu ida, atu simu osan ida ne'e. Tanba ida ne'e, rekuperasaun ekonómika ne'e, atu fó benefísiu direta ba povu", nia informa.

Tuir nia, programa refere la'ós projetu, maibé ida ne'e, atu fó benefísiu ekonómiku ba povu no hadi'a kondisaun ai-han nian, iha rai laran.

Entretantu, programa rekuperasaun ekonómika ne'e rasik, SEKoop sei koordena ho MKAE no parseria mos, parte implementadór ida, mak SEKoop rasik.

Rate this item
(0 votes)
Tempo Timor

Ho hakraik an Tempo Timor hato'o komprimentus ba laitor sira katak, Jornal Tempo Timor hahu mosu iha imi le'et atu fasilita informasaun ba imi. Tamba ne'e ami presiza ita boot sira nia tulun atu ekipa jornal ne'e nian bele halao servisu jornalismu ho didiak.

Jornalista Jornal Tempo Timor, bandu atu hetan envelope ka sasan ruma husi fontes informasaun sira.

www.tempotimor.com

Related items