Login to your account

Username *
Password *
Remember Me

Tempotimor (Dili) – Proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2020, retira ona husi Uma Fukun, Parlamentu Nasionál. Primeiru Ministru Taur Matan Ruak deside atu hatama filafali proposta refere iha loron 13 Dezembru 2019.

Komisaun C Parlamentu Nasionál, ne'ebé trata asuntu Finansas Públiku, propoin ba governu atu reduz OJE 2020 husi billaun $1.950 ba billaun $1.6.

"Momentu ne'ebá, governu aseita ho redusaun OJE 2020 husi billiaun $1.950 ne'e ba billiaun $1.6. Maibé, iha plenária ne'e dinámika la'o oin seluk. Sei governu aseita bele liu biliaun $1.6 ne'e. Maibé, sei proposta PN nian atu redúz bele hatún liu billiaun $1.6," dehan Prezidente Komisaun C, deputada Fernanda Lay iha sala Komisaun C, Kuarta (05/12/19).

Nia afirma, rekomendasaun ne'ebé komisaun C hato'o ba governu mak redúz ba billiaun $1.6. Maibé, depois OJE mai fali plenária mak soberanu.

"Bainhira OJE foun tama fali iha PN mak biliaun $1.6 ne'e kompeténsia plenária nian para atu hasa'e ka redúz. Tanba ne'e, plenária mak soberanu, la'ós komisaun nia kompeténsia," tenik Lay.

Tempotimor (Dili) – Bankada FRETILIN iha Parlamentu Nasionál (PN) liuhosi deputadu Favião de Oliveira hatete, alterasaun ba Lei Pensaun Vitalisia (LPV), kompetensia AMP nian.

"Kona-ba pensaun vitalisia ne'e kompeténsia AMP nian. Tanba uluk, sira dehan iha kampaíña katak, se ami mak manan ka kaer ukun, ami sei halakon lei pensaun vitalisia. Maibé, agora sira mak propoin fali millaun $6, ne'e problema sira nian," dehan deputadu husi bankada FRETILIN ne'e iha Parlamentu Nasionál, Kuarta (04/12/19).

Favião afirma, FRETILIN apoiu totál bainhira AMP hakarak halakon LPV. Entaun, AMP mak ko'alia, AMP mak tenke halo lakon.

"Sira mak ko'alia, sira rasik mak tenke halo lakon.  Tanba ne'e, ami lakohi tau ami nia kanuru tohar. Ida ne'e, kestaun sira nian. Sira rasik mak promete ba povu," dehan Favião.

Hatán ba kestaun ne'e, deputadu CNRT Patrocino dos Reis katak, vizaun hotu la'o ba alterasaun LPV. Maibé, buat hotu la'ós fasíl.

"Vontade hotu iha. Prosesu hotu la'o. Vizaun ne'ebé hateke ba iha ne'ebá, maibé komprimísiu ida ne'ebé atu la'o ne'e la'ós buat hotu fasil, hanesan ita fila ita-nia liman de'it," dehan Patrocino.

AMP uluk kedas iha hanoin atu halakon LPV. Iha kampaíña molok eleisaun, AMP promete atu halakon LPV. Maibé, to'o ohin loron LPV sei nafatin vigora. Aat liu, governu propoin tan millaun $6, hodi sustenta LPV.

Tempotimor (Dili) – Primeiru Ministru (PM) Taur Matan Ruak promete sei aprezenta filafali Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2020 ba Parlamentu Nasionál iha 13 Dezembru 2019. Promesa ne'e PM Taur hato'o ba jornalista hafoin PM deside retira OJE 2020, husi Parlamentu Nasionál, Tersa (13/12/19) lokraik.

"Ami haree, bele hatama fali OJE 2020 iha loron 13 Dezembru semana oin. Signifika, iha loron 23 Dezembru 2019 ita bele remata debate OJE tinan fiskál 2020 nian," dehan PM Taur Matan Ruak husi meza Parlamentu Nasionál (PN).

Nia parte, PM dehan, sei diskute durante loron 13 nia laran, depois OJE 2020 sei tama filafali iha 13 Dezembru, para debate no remata iha loron 23 Dezembru.

Bankada CNRT liuhosi deputada Carmelita Moniz propoin ba PM atu aprezenta hikas OJE 2020 iha Janeiru 2020. Maibé, PM mantein nafatin ho loron 13 Dezembru.

"Hakarak fó hanoin de'it ba Primeiru Ministru katak, OJE 2020 ne'e bele aprezenta fali iha Janeiru 2020. Tanba, ita sei iha orsamentu 2019 nian. Ne'ebé, sei to'o iha fulan Marsu," propoin deputada CNRT Carmelita Moniz.

PM Deside Retira OJE 2020

December 03, 2019

Tempotimor (Dili) – Primeru Ministru Taur Matan Ruak deside retira OJE 2020 ne'ebé submete ona ba Parlamentu Nasionál. Razaun katak deputadu hotu-hotu aseita atu halo redusaun ba orsamentu ne'ebé ho montante boot ne'e.

"Retira proposta orsamentu. Tanba, primeiru númeru orsamentu boot no segundu, nivel ezekusaun. Entaun, deputadu sira hakarak altera. Ami aseita atu reajusta orsamentu ne'e, hodi aprezenta filafali ba Parlamentu Nasionál," esplika PM Taur Matan Ruak ba jornalista hafoin diskusaun jeneralidade iha Parlamentu Nasionál, Tersa (03/12/19).

Xefe governu ne'e afirma, tenke halo redusaun ba OJE 2020 nian, tanba deputadu hotu-hotu mak hakarak.

PM Taur dehan, iha retira orsamentu ne'e sempre iha impaktu ba ekonomia. Maibé, buka maneira par labele kompromete liuliu ligasaun ba moris povu no nasaun nian.

Tempotimor (Dili) – Deputadu Gilman A. Exposto dos Santos, Segunda (25/11/19) maizumenus tuku 07.48 dadeersan hakotu nia iis, iha Hospitál Nasionál Guido Valadares (HNGV) Dili.

“A UDT está de luto! Faleceu o seu Presidente, Gilman dos Santos, nosso amigo e familiár! Paz a sua alma! Condolências a UDT e abraço a todo a familia Exposto dos Santos! Que tristeza tão grande,” hakerek Angela Carrascalão iha ninia estatus Facebook.

Tuir Xefe Departementu Banco de Emerjensia HNGV, Dr. Nilton da Silva katak, bainhira familia lori Gilman ba HNGV, iha Segunda (25/11) maizumenus tuku 07.15 dadeersan, Gilman ninia kondisaun unconscious (inkonsiente) ona.   

“To'o mai (sala emerjensia HNGV) nia isin laiha responde liu. Entaun pesoál saúde iha sala emerjensia koko hodi halo primeiru sukoru. Maibé, laiha responde nafatin. Nune'e, iha maizumenus tuku 07.48, ekipa deside atu hapara primeiru sukoru no deklara katak labele ona atu salva señor Gilman,” Nilton hatete.

Nilton dehan, husi kronolojia katak matebian monu iha ninia uma, hafoin familia lori halai ba HNGV, matebian sofre moras korasaun (cardiocares).

Deputadu Gilman durante ne'e hala'o ninia knaar nu'udar deputadu husi bankada UDT no membru Komisaun A no E iha Parlamentu Nasionál.

Gilman moris iha Fatubesi, Hatolia, Munispiu Ermera iha 04 Jullu 1956. Hahú husi Fevereiru 2010, Gilman sai nu'udar Prezidente Partidu União Demokrátika Timorese (UDT) to'o agora.

 

Tempotimor (Dili) – Xefe Governu, Taur Matan Ruak dehan, nia sei la preokupa ho opiniaun barak ne'ebé fó sai kona-ba montante Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2020 ne'ebé bo'ot  tebes. Tanba, sei iha prosesu diskusaun.

"Hau la preokupa. Tanba sei iha diskusaun iha Parlamentu. Buat hirak ne'e, opiniaun idaidak ninian. Ami haruka proposta ba, naturalmente ao longo de diskusaun mak ita hare'e. Maibé, ha'u la espekula ida ne'e," dehan Taur iha Palásiu Prezidensiál Bairru-pite, Kinta (21/11/19).

Xefe Governu ne'e mós afirma, desizaun hotu sei fó sai bainhira halo ona diskusaun. Ho nune'e, nia husu atu la presiza halo espekulasaun. Tanba, nia dehan, ida ne'e nu'udar planu Governu nian.

"Montante ne'ebé ami haruka ba Billaun $1,950. Durante diskusaun mak foin hare'e solusaun saida? Alterasaun karik, iha ne'ebé? Tanba saida? Área ida ne'ebé? Ida ne'e diskusaun iha PN," Taur esklarese.

PM Taur dehan, iha tinan ida ne'e primeira vez Governu tau osan $800 e tal mill ba seitór  sosiál  nian, liuliu edukasaun. Tanba tuir PM, seitór ne'e importante.

Remodelasaun

Iha okaziaun ne'e, PM Taur mós konsidera planu remodelasaun ba VIII Governu, hanesan opiniaun ida. Ne'ebé, atu realiza tenke liu husi avaliasaun ba kada membru Governu.

"Ne'e opiniaun ida. Maibé, atu ba remodelasaun tenke halo uluk avaliasaun. Tanba ne'e, ha'u seidauk ko'alia kona-ba ida ne'e," hatete Xefi Governu ne'e.

Nia esklarese, atu halo avaliasaun ne'e kompetensia tomak Primeiru Ministru nian. Tanba, tuir PM Taur, lei mak hateten nune'e.

"Avaliasaun ba membru Governu ne'e, PM mak halo. Klaru katak PM nakloke ba opiniaun no kritika hotu. Maibé iha lei hateten katak kompetensia idak-idak ninian," nia esplika.

Taur dehan, nia fiar koligasaun AMP sei metin nafatin no la'o normál.

Tempotimor (Dili) – Hafoin hasoru Prezidente Repúblika, Kinta (21/11/19) iha Palásiu Prezidensiál Bairru-Pite, Primeiru Ministru (PM) Taur Matan Ruak deklara apoiu Prezidente Repúblika Francisco Guterres Lú Olo, atu halo diálogu para hakotu empasse polítika durante ne'e.

Tempotimor (Dili) – Vise Prezidente Bankada CNRT iha Parlamentu Nasionál (PN), Partrocino dos Reis klarifika katak planu remodelasaun nia fukun mak membru VIII Governu inkompletu.

"Konferénsia remodelasaun ne'e hanesan rezolusaun ida ne'ebé tau iha konferénsia AMP nian. Maibé, seidauk deskute kle'an," dehan Patrocino, Tersa (19/11/19) iha resintu PN.

Nia afirma, remodelasaun sei la haree ba tempu. Maibé, remodelasaun mós parte ida husi avaliasaun ba servisu membru Governu nian.

"Remodelasaun ne'e la depende ba tempu. Maibé, haree ba rezultadu servisu. Atinje ka lae, buat sira ne'ebé ita halo. Remodelasaun ne'e, parte ida husi avaliasaun ba servisu Governu nian," Patrocino afirma.

Remodelasaun, nia dehan, foka liu ba postura Governu ne'ebé to'o ohin loron sei nafatin mamuk. Ida ne'e, tuir Patrocino, sei implika maka'as ba iha ezekusaun orsamentu. Liu-liu metas ne'ebé Governu define tuir nia programa ne'ebé atu lori povu ba moris di'ak nian," Partrocino salienta.

Tempotimor (Dili) – Ideia remodelasaun ba Governu Aliansa Mudansa ba Progresu (AMP) ne’ebé lidera husi Primeiru Ministru Taur Matan Ruak, hahú mosu iha tempu hirak ba kotuk no ideia ne’e hetan afirmasaun mós husi partidu tolu: CNRT, PLP no KHUNTO ne’ebé forma AMP, liu husi rezolusaun númeru 2/2019.

Iha rezolusaun pontu 7 hatete “AMP konsidera nosaun atu halo remodelasaun ba Governu Konstitusional daualuk hodi responde ba nesesidade dezenvolvimentu pais nian, liuliu kontribui ba hadi’a dezempeñu Governu nian.”

Maibé, kompetensia atu halo remodelasaun ne’e AMP la intrega kompletamente ba Taur Matan Ruak nu’udar Xefe Governu ne’ebé hatene no koñese didi’ak ninia membru Governu sira ne’ebé bele halo serbisu no ida ne’ebé labele.

AMP deside hodi fahe ‘poder’ ba remodelasaun ne’e ba lider na’in tolu: Kay Rala Xanana Gusmão, José dos Santos Naimori Bucar no Taur Matan Ruak.

Prezidente Bankada CNRT iha Parlamentu Nasionál (PN) Duarte Nunes rekoñese katak presiza duni halo avaliasaun ba dezempeñu membru Governu sira nian.

Maibé, atu halo remodelasaun ka lae ne’e depende ba desizaun husi lider AMP na’in tolu.

"Ne'e normál. Tinan rua ona klaru presiza, se deskute dehan presiza (remodelasaun) okay. Se la presiza, sira na'in tolu (Xanana, Naimori, Taur) mak sei deside hamutuk par AMP ne'e la'o ba oin," deklara Duarte iha PN, Segunda (18/11).

Iha fatin hanesan, Vise Prezidente dahuluk partidu KHUNTO, António Verdial de Sousa dehan, KHUNTO prontu atu ba remodelasaun, maibé desizaun ne’e fila fali ba lider masimu partidu nian.

"Atu dehan de'it katak partidu Khunto preparadu (ba remodelasaun), maibé atu foti desizaun fila fali ba Konseleiru Másimu Khunto nian mak maun boot José dos Santos Naimori Bucar, maibé partidu Khunto preparadu tiha ona," dehan deputadu António.

Entretantu, deputadu husi Bankada PLP Sabino Soares "Guntur" dehan, bainhira remodelasaun akontese la'os de’it ba membru governu, maibé bele mós ba sistema sira.

"Remodelasaun ne'e buat rua. Ida ko'alia kona-ba hadia ka kompleta estrutura (governu) no ida seluk mak ita bele halo mudansa iha sistema. Ne'ebé remodelasaun ba sistema no membru governu mós iha," dehan Guntur.

Tempotimor (Dili) – Deputadu Partidu Libertasaun Populár (PLP), Sabino Soares ‘Guntur’ husu Governu atu hadi'a sistema ezekusaun Orsamentu Jerál Estadu (OJE) nian. Tanba, tuir deputadu ne’e, Membru Governu (MG) barak, mak kapasidade lato'o atu ezekuta OJE.

"Ezekusaun tinan 2019 ne'ebé boot ba daudauk ne'e, tanba sistema mak obriga. Tanba la'ós la'o tuir ema nia kapasidade. Maibé, tanba sistema mak obriga katak tenke ezekuta hotu, maske kapasidade la to'o iha ne'ebá. Entaun, to'o ona tempu tinan nia rohan ita foin haree katak osan ne'e fakar ba iha ne'ebé, ita mós la hatene," dehan deputadu Guntur iha PN, Segunda (11/11/19).

Nia dehan, maske iha audiénsia AMP nia, propoint ona atu hadi'a sistema refere, maibé parte barak mak lakohi.

"Momentu ida ami audiénsia. Ha'u dehan, sistema ida kona-ba ezekusaun ba kuantidade orsamentu ba pursentu ne'e hadi'a, para bele ezekuta tuir ema nia kapasidade ka kbi'it, para bainhira la konsege ezekuta hotu, ne'e fila ba kofre estadu," tenik Guntur.

Nia realsa, bainhira Governu lakohi muda sistema ne'e, mak kada tinan fakar osan de'it. Tanba nia ezekusaun la klaru no duni tuir de'it pursentu boot.

Page 1 of 2
Darwin_Optic

Popular

Error: No articles to display

.

Contact us

Palapasu
Dili, Timor-Leste
+670 7723 4852
+670 7728 1698
http://www.tempotimor.com

Kalendariu Arkivu

« March 2024 »
Mon Tue Wed Thu Fri Sat Sun
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Tempo Timor Networks

Online Counter